AKO TO KOMUNISTI DOKAZALI?
Nechápem, ako v tom čase, počas "režimu", dokázali vtedajší "mocipáni" z vlastných zdrojov zabezpečiť bezplatné zdravotníctvo, školstvo, mladomanželské pôžičky, finančne dostupné byty, dotácie do poľnohospodárstva, potravín, do športu, vzdelania vedy a kultúry, vydržiavať desiatky tisícovú bojaschopnú armádu a každý rok zvyšovať reálne platy a dôchodky?
Dokázali to počas dlhých 40 rokov a pritom nič nepredali a ani si nemuseli požičať. Ľudia nemuseli mať dve zamestnania, aby vyžili. Popritom vybudovali z vlastných zdrojov desiatky až stovky priemyselných podnikov, škôl, nemocníc, kultúrnych zariadení, vedeckých ústavov ….
Na tomto ma fascinuje, že v masmédiách, v rámci všeobecného úpadku spoločnosti po roku 1989, je absolútne zakázané diskutovať o tomto bezprecedentnom zázraku humanity za posledných 10000 rokov.
Po prevrate v roku 1989 to všetko skončilo a stali sme sa ekonomickou, mentálnou a politickou kolóniou, kde denne počúvame, ako nie sú peniaze na nič a ako je každý a všetko zadlžené, i napriek tomu, že si stále niečo predávame, kolonizátori do nás investujú a ešte k tomu si požičiavame peniaze.
Na tomto ma ešte viac fascinuje, že v masmédiách je absolútne zakázané diskutovať, prečo to tak teraz je a prečo počas tohto obdobia to títo jednoducho dokázali.
Namiesto toho, aby v masmédiách sa diskutovala podstata tohto zázraku, masmédiá v rámci profesionálnej informačnej totality, stále okydávajú socializmus , vyrábajúc vytunelovaných, mentálnych a morálnych uchylákov na ktorých je súčasný systém postavený.
Ozaj, ako dokázali komunisti z vlastných zdrojov po 40 rokov zabezpečiť bezplatné zdravotníctvo, školstvo, mladomanželské pôžičky, finančne dostupné byty, dotácie do poľnohospodárstva, potravín, do športu, vzdelania vedy a kultúry, vydržiavať desiatky tisícovú bojaschopnú armádu a každý rok zvyšovať reálne platy a dôchodky?
Vedia to, alebo dajú si niekedy takúto jednoduchú otázku slovenskí vytunelovaní alebo morálni uchyláci?
Podľa dnešných pravidiel a zákazov by sme my, deti narodené v 40-tych a 50-tych
rokoch, nemali vôbec šancu prežiť... Naše postieľky boli namaľované farbou, ktorá obsahovala olovo. Nemali sme žiadne pre deti bezpečné fľaštičky na lieky. Žiadne poistky na dvere a okná, a keď sme išli na bicykli/kolobežke, nemali sme helmy. Pili sme obyčajnú vodu z hadice a nie z fliaš. Jedli sme chlieb a maslo, pili limonády s cukrom a neboli sme obézni, pretože sme stále lietali niekde vonku. Z jednej fľašky sme obvykle pili niekoľkí, ale všetci sme to v zdraví prežili...
Niekoľko hodín sme sa morili a stavali motokáry zo starých nepotrebných vecí, jazdili sme z kopca, len aby sme prišli na to, že sme zabudli na brzdu. Až po niekoľkých pristátiach v plote sme ju domontovali. Skoro ráno sme sa išli hrať von a prišli sme domov, až keď vonku svietili lampy . Rodičia si užili pekné nervy, ale mobily neexistovali, takže nebolo kam volať... Nemali sme žiadne Playstation, Nintendo alebo X-box - vlastne ani televízne hry, žiadnych 99 televíznych kanálov, žiadny surround-sound, počítače, chatrooms a internet. Mali sme kamarátov, boli sme vonku a
vyhľadali sme si ich!! Spadli sme zo stromu, porezali sme sa, zlomili si ruku či nohu, vyrazili si zuby, ale nikto kvôli týmto úrazom nebol zažalovaný. Boli to úrazy a nikto neniesol vinu - len my.
Bili sme sa, mali sme modriny, ale naučili sme sa to predýchať. Našli sme si hry s loptičkami, palicami a jedli sme i
trávu (hlavne šťaveľ). I keď nás druhí varovali, nikdy sme si nevypichli oko.
Posledných 50 rokov bolo explóziou nových nápadov. My sme mali voľnosť i zodpovednosť - naučili sme sa chovať a poradiť si...
Gratulujem tomu, kto zažil toto veľké šťastie a žil ako dieťa!!!