Pľúvač smrti
Podobne ako väčšina občanov našej krajiny vnímam udalosti, ktoré sa každodenne dejú nielen v Slovenskej republike, ale samozrejme i vo svete. Médiá v rôznej podobe – televízia, rozhlas, tlač, internet – nám informácie doslova „tlačia do hlavy“. Človek vníma, orientuje sa, vyberá veci podstatné, triedi ich, ukladá do priečinkov pamäti, komunikuje, porovnáva, vytvára si svoj vlastný názor. Takéto procesy sú súčasťou i môjho myslenia. Je logické, že prichádza potreba vyjadriť sa, jednoducho po akcii nastáva reakcia.
A práve pár akcií v poslednej dobe nenechalo v pokoji moje vnútro, takže reagujem. V dňoch 1. a 2. septembra 2012 sa u nás konali letecké dni na letisku Sliač (z histórie ho poznáme ako Tri duby). A médiá začali ospevovať. Najviac však americký strategický bombardér B 52, jeho technické a taktické údaje, genialitu jeho prevedenia, výzbroj. Zaujímalo by ma, koľko tých mediálnych poskokov si vôbec uvedomilo, že táto ozruta preplnená bombami (B 52D – 27.215kg bômb, B 52H – 31.500kg bômb) vôbec neslúži obrane demokracie a mieru vo svete, ale zákernej agresívnej politike USA vo svete. Veď je pokračovateľom série bombardérov, ktoré zhodili 6. a 9. augusta 1945 atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki (bombardér B 29). Je to ďalší pľuvač smrti, nový potomok vzdušných síl USA a NATO, ktoré tak humanitárne bombardovali v krajinách bývalej Juhoslávie. Len v Srbsku, ktorého bombardovanie začalo 24. marca 1999 a trvalo 78 dní, zahynulo 2.500 civilistov, 19 členských krajín NATO realizovalo 2.300 náletov na 995 objektov.
Pán Dzurinda, pamätáte si ešte tento dátum? Váš kabinet súhlasil s prepravou bojových lietadiel aliancie cez vzdušný koridor Slovenskej republiky. Spávate pokojne? Je to Vaša nezmazateľná hanba. Tak, Slováci, buďme hrdí. Naše letisko Sliač, ktoré bolo také významné počas Slovenského národného povstania, kde vojaci, partizáni i civilné osoby bojovali i za cenu života proti fašizmu a vojne, bolo poctené návštevou obludy, ktorá bez akýchkoľvek zábran vraždí po svete.