Slzy urážky
29. augusta tohto roka sme si spoločne pripomenuli 68. výročie SNP. Je to správne. Aj to, že tento historický deň je štátnym sviatkom SR. Oficiálne oslavy za účasti najvyšších štátnych a vojenských predstaviteľov od nás aj z cudziny by mali byť ozaj odrazom toho, ako si tento sviatok vážime, ako chápeme jeho historický odkaz. Hymny, príhovory, kladenie vencov, všetko podľa platného a niekým schváleného protokolu. Čestná stráž prezidenta republiky. Už tieto štyri slová v nás vyvolajú predstavu urastených chlapov – vojakov v pekných, estetických uniformách, pevného držania tela i zbrane, predpisovo pochodujúcich.
A zrazu studená sprcha. Pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici táto pestovaná zložka našej armády akosi divne hopká a poskakuje pri tónoch a slovách cudzej piesne obsahujúcej dokonca vulgarizmy. Akosi divne prejavená úcta obetiam bojov z čias SNP. A to ani nehovorím, ako nemilo zostali prítomní prekvapení, čo sa to deje. A kompetentní sa iba vyhovárajú, že oni za to nemôžu, program pripravilo Múzeum SNP. Boli vyvodené z tohto ľudské svedomie poburujúceho činu dôsledky? Asi ťažko. Myslím si, že večný oheň pri hrobe neznámeho vojaka v pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici počas takto zneuctenej pripomienke SNP na pár sekúnd zhasol a nejednému žijúcemu účastníkovi hrdinských bojov srdce i oči vypustili slzy hlbokej urážky.