O tom, čo bolo pred prevratom 1989 a čo je teraz – čo nám z toho zostalo
Vypočul som si takýto rozhovor: Za „bolševika“ bola nesloboda. Boli sme nadšení aj dojatí, keď sme cingali kľúčami na námestí. Nevedeli sme však, čo nás čaká. Bolševik nás 40 rokov strašil kapitalizmom. Dnes vidím, že mal pravdu.
Sú ľudia, ktorí sú vo vytržení z toho, že sme to dali nedemokratickému systému, ako sme sa konečne vymanili z totality, ako si konečne vládneme sami, ako je teraz všetko dokonalé a ako teda konečne máme to, čo sme chceli!“
Teraz si, ale položme niekoľko otázok, ktoré súvisia s touto eufóriou:
1) Čo bolo za socializmu a čo z toho sami komunistické špičky mali
2) Čo máme dnes a čo z toho majú dnešní „ponovembroví“ obroditelia
3) Aký efekt pre občanov priniesla nová éra, éra kapitalizmu a či s tým môžeme byť spokojní.
K otázke 1 – Hovorí sa, že za komunistov bola totalita a nebola demokracia z ekonomického pohľadu, ale existovali veľmi schopné podniky, ktoré vedeli vyrábať svetové výrobky. Spomeniem len napríklad TATRA – ktorá suverénne vyhrávala súťaž Dakar, Škodovka Plzeň, Poldi Kladno, kde dokázali vyrábať také materiály z ktorých sme vyrábali vlastné endoprotézy, Plzenský pivovar, Bohémia – povestný český krištál, ČKD, Slovnaft, VSŽ, Zbrojovka, NH Bohumín, boli sme sebestatční v poľnohospodárskej veľkovýrobe. Toto sú pojmy, ktoré boli uznávané vo svete, nielen doma.
Ďalej sa hovorí, že boli dlhé rady na banány…vraj bol nedostatok toaletného papieru, že sa s problémami cestovalo do zahraničia (ak áno, tak len do krajín RVHP), že neexistovali tuzexové poukážky – bony.
Na druhej strane neboli nezamestnaní, neboli ľudia bez domova, bez strechy nad hlavou, u lekára sa neplatili žiadne poplatky, bežne sme chodili do kúpeľov, ľudia neštrajkovali za zvyšenie platov, či zvýšenia sociálnych dávok, ľudia sa všeobecne cítili bezpečnejšie, dôchodcovia nemali obavy z nevyplatenia, či krátenia dôchodkov, poisťovne aj sporiteľne plnili svoje funkcie, v školách sa vyučovalo bez problémov a zadarmo.
Čo je však podstatné, za“komunistov“ boli tiež politici, ministri, najvyšší stranícky orgán, krajské i komunálne orgány, ktorých predstavitelia mali svoje platy, svoje výhody, ale nie na úkor občanov Slovenska. Nie je od veci si po 22 rokoch pripomenúť, čo týmto „hlaváčom“ – ako sme ich nazývali – z ich veľkej kariéry zostalo. Skúste si predstaviť, či zistiť, ako býva a z čoho žije napríklad Miloš Jakeš, či Ľubomír Štrougal…A to boli už nejakí prominenti režimu, ktorý nás vraj utláčal. To boli nejakí totalitní hlaváči. Alebo si zistite vo svojich regiónoch, ako žijú krajskí, či okresní stranícki funkcionári, alebo trebárs taký František Čuba – socialistický veľko podnikateľ, ktorý priviedol na svet socialistický kapitalizmus! Bulvárne médiá v Čechách aj na Slovensku sa zaoberali týmtito otázkami a zistili, že napríklad Miloš Jakeš žije v dome, ktorý spoluvlastní so svojim bratom a žije z normálneho priemerného dôchodku a škodoradostne doplnili, že ho vídať v miestnom mäsiarstve, kde nakupuje najlacnejšie druhy mäsa, ako bôčik, či nožičky… On, bývalý najmocnejší v Československu!!! Dnes? Za takú dlhú dobu vo funkciách a ako mizerne sa zabezpečil na dôchodok. Socialistický veľkopodnikateľ Čuba zo Slušovíc, už tiež je na dôchodku a žije si v rodinnom dome, ktorý má hodnotu v dnešnej dobe asi 80 000 €. Má sa trocha lepšie ako Jakeš, ale to len preto, že po prevrate ešte pracoval a snaži sa pracovať dodnes. Alebo taký Knotek, bývalý tajomník ÚV KSS, žije si v rodinnom dome v Galante na úrovni, ale nie je milionár.
Tak obráťme sa na súčasnosť V novembri 1989 sme si to s bolševikmi vybavili, konečne sme si slobodne vydýchli. A čo sa stalo? Novodobý, demokratický a kapitalistický štát za 22 rokov, všetok tento vyššie uvedený štátny majetok, majetok nás všetkých občanov, rozpredal!
Štát dokonca rozpredal aj škôlky, kultúrne domy, ihriská, ktoré si občania zadarmo stavali v akcii „Z“. Štát tiež rozpredal a naďalej rozpredáva byty, ktoré si ľudia viac rokov vlastnými nákladmi zvelebovali (štát do nich relatívne nič, alebo len málo investoval) v myšlienke, že tak robia pre seba a pre svoje deti. Štát predal aj úspory ľudí, keď predal banky! Štát za toto všetko získal o.i. v kupónovej privatizácii, miliardy a okrem toho, po celú doby vyberal dane, sociálne a zdravotné poistenie, ako každý iný kapitalistický štát, pre ktorých sú dane jediným príjmom. Ak si hovoríme štát, musíme mať samozrejme na mysli niekoho konrétneho – teda politikov! Ak si teraz povieme, že tak urobil štát, musíme tiež povedať, že tak urobili politici!
K otázke 2 – Skúsme si zodpovedať na otázku „Kde všetky tie miliardy sú“? Štátny rozpočet v dobe pádu totality nebol v mínusových číslach a na dôchodkovom poistení bolo 80 miliárd korún! Po 22 rokoch vytúženej slobody máme štátny rozpočet vo veľmi hlbokom deficite! V takom deficite, že musíme obmedzovať výdaje a doslova si uťahovať opasky. Aby sme si vedeli na túto otázku zodpovedať, musíme si pripomenúť zopár mien a faktov.
V tejto súvislosti si treba napríklad zistiť vážení novinári, z čoho žijú a aké majú majetky napríklad Stanislav Gross, Mirek Topolánek, Václav Havel, Václav Klaus, Vladimír Mečiar, Vladimír Poor a ďalšie tzv. osobnosti - politici či veľko podnikatelia. Tiež aké nepriehľadnutelné príjmy majú predstavitelia Penty, J and T, ČEZ, ČSA, NKÚ, členovia dozorných a správnych rád, aké sú odmeny na ministerstvách, platy poslancov, sudcov atd.
Tých faktov je celá rada, o ktorých sa už nehovorí. Peniaze v štáte nechýbajú preto, že by ich ľudia doslova prežrali, ale preto že ich dlžia práve uvedení veľkobankám, ktoré si pre štát požičiavali a naďalej požičiavajú! Voľakedy sa tomu hovorilo „defraudácia“, čiže zneužitie vo vlastný prospech a dnes to má byť odmena za súčasných politikov a podobných finančných žralokov, ktorí takto doteraz budovali náš novodobý demokratický a kapitalistický štát!!! Dnes vidíme štrajkovať lekárov, predtým učiteľov. Prečo, však máme slobodu?!
K otázke 3 – Hľadajme odpoveď v konštatovaní, že si zopakujeme úvodnú vetu a slová z druhého odstavca: Za bolševika bola nesloboda, boli sme dojatí a nadšení, keď sa cingalo kľúčmi… Nevedeli sme čo nás čaká. Bolševik nas 40 rokov strašil kapitalizmom. Dnes vidíme, že mal pravdu!
Možno povedať ale, že s kapitalizmom je spätá demokracia, ktorá je virtuálnym nosičom podstaty kapitalizmu, bola totálne zneužitá. Otázkou ale je, či by k tomu v kapitalistickom systéme mohlo byť inak, či sú nejaké relevantné záruky, že demokracia nemôže byť zneužitá. Myslím si, že také záruky neexistujú, ale naopak, je to sprievodný a typický jav kapitalizmu. Ak si máme vážne zobrať to virtuálne strašenie kapitalizmom zo strany bývalých komunistov z dôb tzv. totality, musíme dnes bez nadsádzky priznať, že mali pravdu. Sloboda, ktorú sme pádom totality získali, však nieje pre každého Rovnako je to aj s doménou demokracie. Tá je platná len pre niekoľko vyvolených a ten zbytok je s demokraciou spojený len tým, že oni môžu, pretože majú právo a moc a ostatným občanom zostane sa pred ich právom a mocou sa len ohýbať. Ohýbať pod bremenom, ktoré občanom ich demokracia nakladá už aj tak na ohnuté plecia! Inak by sme si ťažko mohli klásť a hľadať odpoveď na záhadnú otázku
„Tak kde sú tie miliardy za rozpredaný štát“?
Úprimne povedané, odpoveď poznáme, ale čo nám je to platné? V tejto rovine by sme tiež mohli parafrázovať s otázkou „Kde sú tie časy, keď to stálo za hovno“! Tu nie je od veci si pripomenúť slová Václava Klausa, ktorý prehlásil, že naši občania zažívajú najstabilnejšie a najplodnejšie roky existenice samostatných štátov Čiech a Slovenska. Ako to bude vypadať za pár rokov, ak by sme mu dali za pravdu?
Štefan Borovský
Komentáre
Prehľad komentárov
Som veľmi rád, že som prežil 2O rokov v tkz. normalizácii. Dostal som byt od zamestnávateľa, tým pádom som mohol mať deti. Keď som mal tri deti a byt bol malý, tak bola k zohnaniu parcela za 4 Kčs za štvorcový meter a aj obyčajný človek /čo sme boli skoro všetci/, si mohol postaviť dom.
Hlavné, ale bolo, že boli sociálne istoty. Tie vyvážili aj nedodstatok banánov a toaletného papiera.
Teraz začíname pociťovať kapitalizmus. Pár ľudí má hojno a ostatní hov...
Škoda, že Slovania sa rozchádzame. Mali sme všetci držať vtedy so SSSR a teraz z Veľkým Ruskom. No klamavá dezinformácia CIA, urobila svoje.
Kapitalisti sa snažia zničiť každú krajinu kde vládne ľavica-Irák, Líbia a teraz Sýria.
Toto donekonečna nie je možné. Musí to prasknúť. A už veru začíná.
Váš Ján Hrdý
Normalizácia
(Ján Hrdý, 2. 12. 2011 17:45)