Vladimír Sládek: Počúvaj súdruh... (Košúty)
Vladimír Sládek
Počúvaj súdruh...
Počúvaj súdruh v spomienkach svojich o pravde v žití otcove slová,
hladové pochody s krvavou hruďou v bolestiach prichádza doba nová.
Prvá vždy v radoch pri hrozbe vlasti kráčala strana myšlienkou čistá,
v páchnucich, plesnivých kobkách bez mena s číslom rodil sa človek –
komunista.
U srdca s knížočkou červenou vyhnali mor čierny v tie vojny hodiny,
pomníčky s hviezdou skropené matiek slzami ticho strážia mestá i dediny.
Tyranom do cesty v tej búrke vražednej s päsťou zaťatou stavali sa i ženy,
orgován májový výbuchom kvetov oznámil svetu – dozrel čas zmeny.
Zástavy vo vetre, zástupy zomknuté s kladivom, kosákom tvrdé držia ruky,
za zrady spáchané, sny v bahno vtláčané nebude proletár trpieť už muky.
Polia klasmi zlatejú, od rána mierom šumia lesy pieseň ľudu bez biedy,
domy svietia belosťou, do školy vkročí prvé dieťa a ušpiní sa od kriedy.
Život plynie tokom rieky a list posledný z kalendára ďalšie píše roky,
buduje sa, preoráva, už mladší súdruh zaúča sa robiť pevné kroky.
Za hranicou od západu pasca dolárová na kraj rodný náš sa chystá,
na prežité spomeňte si, davy zmätené – prečo obeťou je zasa komunista.
Na šialený pohon ako z reťaze pes pustený demokrat ničiť cudzie začal,
nestrasme sa strachom, nestane sa nikdy, aby súdruh na kolenách kľačal.
Neklopme zrak do zemi, bo otec by sa musel hanbiť, veď sme strana hrdá,
poďme zasa do boja, za ľud náš a k tomu svieť nám hviezda naša rudá.
( Báseň na pamiatku zastrelených robotníkov v Košútoch na demonštrácii dňa 25.5.1931)