Rok 2010 je rokom volieb
ROK 2010 JE ROKOM VOLIEB !
V tomto roku sa ešte zídeme u volebnej urny a to pri komunálnych voľbách do OZ dňa 27.11.2010.
Občania znova máme možnosť rozhodnúť, ako v budúcnosti bude vypadať politická mapa našej obce. K voľbám ideme v situácii, kedy je tu dvadsať rokov presadzovaný kapitalistický systém a sme dnešnými držiteľmi moci presvedčovaní, že terajšie krízové javy v ekonomike a politike sú len dočasnými javmi v spoločnosti plnej údajnej demokracie a rozkvetu. Pravicové politické strany a väčšia časť sociálnej demokracie nás isto budú ubezpečovať, že doterajší vývoj v našej krajine je správny a je žiaduci, aby občania toto voľbou ich strán a kandidátov opäť podporili.
Budú vedome klamať o skutočnom stave našej krajiny a sľubovať, len aby sa kapitalizmus a tí čo z nej dvadsať rokov nehanebne na úkor ostatných ťažili formou malej i veľkej privatizácie, reštitúcií majetku či zneužívaním svojho postavenia vo verejných funkciách či otvorenou korupciou a tunelovaním bánk a podnikov, ešte udržali u politickej a ekonomickej moci.
Boja sa oprávnenej nespokojnosti nás obyčajných občanov, čo žijeme z reality svojej mzdy, podpory v nezamestnanosti a sociálnych dávok, a tak siahajú k zastrašovaniu komunizmom, k znevažovaniu odborových organizácií a odborovej činnosti, vystupovania pracovných kolektívov pri ich snahe získať lepšie pracovné a mzdové podmienky. Využívajú k tomu i verejnoprávne rozhlasové stanice, slovenskú televíziu a noviny, ktoré sú už dávno v rukách zahraničných vlastníkov. Ich etiku a takzvanú objektivitu a nestrannosť sme už veľakrát poznali a to i naposledy pri komentovaní a poradách k výročiu novembra 89, kedy im môže uveriť často len obyvateľ inej galaxie. Ale to bola len ďalšia predohra „ k formovaniu politických názorov verejnosti“ žiaducim teda kapitalistickým smerom. Preto sú tu i snahy rôznych tiež politikov o zákaz činnosti komunistov a ich súčasnej strany.
Je vedené obrovské úsilie o diskreditáciu ľavicového politického spektra u mladej generácie a to i u žiakov základných a stredných škôl. Školám sú zo strany ministerstva školstva „doporučené“ ako majú učiť dejepis hlavne potom naše novodobé dejiny. Tiež im je doporučené ako využívať dokumenty Ústavy pre dokumentáciu totalitných režimov pod vedením istých historikov, ktorí nie sú žiadni historici, ale isto dobrým politickým cenzorom v službách vládnucej pravicovej elity národa, čo už isto pochopili všetci súdnejší ľudia, ktorí sa s ich dielami stretli a tí čo videli i nové učebnice dejepisu posvätené ministerstvom školstva. Prečo to asi robia ? Nejde im o historickú pravdu, ako viacerí tvrdia, ale o súčasť politickej hry, kedy ide aj o hlasy prvovoličov - tých ktorí ešte nemali možnosť si utvoriť svoju vlastnú sociálnu skúsenosť so súdobou našou kapitalistickou spoločnosťou. Na ich volebné preferencie má významný vplyv práve i školné poznanie terajšej slovenskej pravice.
Voľme preto kandidátov navrhnutých KSS! Bez silného mandátu od voličov nemôže dôjsť v žiadnom prípade k spoločenskej zmene. Veď sa ukázalo, že v minulosti k tomu nepomohli ani hlasy odovzdávané v eufórii toľko propagovanej strane SMER-SD. Proste ľavicové slogany sa prekrývali a ľud bol dotlačený k voľbe „istejšieho“ hlasu ľavice aj oficiálnymi predstaviteľmi politickej strany SMER-SD. Ukazuje sa nám poznanie, že v reálnej dnešnej politike nestoja voličsky najsilnejšie strany proti sebe, ale jen vedľa seba! Sú ochotné súťažiť v demokratickom hlasovaní len o to kto bude lepším správcom slovenského kapitalizmu!
Vlastne nechcú, aby sa na Slovensku niečo podstatného zmenilo! Stav, kedy sa môžu donekonečna obojstranne mediálne kritizovať a upútavať na seba pozornosť im vyhovuje. Zastiera totiž to, že nemajú v podstate žiadny konštruktívny program pre budúcnosť Slovenskej republiky než je udržovanie doterajšieho status Q tu s väčšími či menšími ústupkami vpravo či vľavo vo verejnosti. Nič nehovoria o tom, že je potrebné postaviť znovu na nohy slovenský priemysel a poľnohospodárstvo, zmeniť chovanie bánk, vynútiť si väčší rešpekt nadnárodných monopolov k Slovenskej republike a odstrániť kroky vedúce v politike k obmedzovaniu štátnej suverenity, likvidovať nezamestnanosť, sociálnu oblasť zlepšiť, a zamedziť ďalšiemu nárastu rozdielov medzi postavením bohatých a chudobných občanov v tejto republike. Ich politikou sú už roky nekonečné sľuby, veľké volebné kampane a likvidácia sociálneho štátu pekne krok za krokom, bezbrehá privatizácia národného majetku, kedy zisk sa stáva súkromným a strata spoločenskou, všeobecnou...
Dobrou metódou k ohlupovaniu voliča je i nekonečný seriál vznikov a etablovania nových pravicových aj „ľavicových“ strán na politické scéne majúce len ten zmysel, že tu vzniká len z iných ľudí a s inými sloganmi takzvaný menší koaliční partner. Sú tu nové strany ako SaS, Most-Híd, SDĽ. Po tých predchádzajúcich už ani pes neštekne, ale občan ako by sa u urny nechcel ponaučiť a tak je znova potrestaný pravicovou vládnou koalíciou v ich protiľudových krokoch. Radosť z nich majú len páni, novo vzniknutí továrnici, domáci reštituenti veľkých majetkov, cirkev, cudzí vlastníci podnikov u nás a ich pomáhači. Tieto strany obyčajne vychádzajú z kritiky veľkej pravicovej strany teda SDKÚ, ale to je len politika na oko. V ústraní vo vládnych kreslách a kabinetoch sa vo svojich záujmoch rovnako pekne a ticho dohodnú a volič je im ukradnutý na ďalšie volebné obdobie.
Vzniknutá strata už potom vrchnosť nezaujíma. Tú bude nútený zaplatiť aj tak daňový poplatník zo svojej budúcej dani pri schválení Zákona o štátnom rozpočtu! Potom nie je dosť peňazí na existenciu sociálneho štátu, na verejné zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť to tých, čo sú za vodou a miliardárov z vôle veľkej privatizácie už samozrejme nezajíma.
Štefan Borovský – predseda ZO KSS Veľké Úľany