Slovensko rok po voľbách - predseda KSS Jozef Hrdlička
Koncom tohto týždňa uplynie rok od kedy občania Slovenska vo voľbách do Národnej rady rozhodli o tom, kto bude viesť krajinu nasledujúce štyri roky.
Práve tieto voľby určite vďaka mnohým politickým zákulisným hrám, tvrdej politickej matematike a kombinatorike, a nepochybne nesmierne silnému vplyvu elektronických médií priniesli viaceré veľké prekvapenia a možno povedať i šoky. Prekvapením pre radového občana - pozorovateľa - určite nebolo výrazne víťazstvo sociálnych demokratov, no priam šokovo na mnohých zapôsobila strata ich koaličného potenciálu a rovnako tak potenciál stredopravých strán umožňujúci im vládnutie.
Výsledok volieb poslal Fica a jeho stranu do opozície. Aj dnes, s odstupom času je dobré pozastaviť sa a malou politologickou úvahou sa pokúsiť odpovedať na otázky, ktorých odpovede demaskujú skutočné príčiny a možno aj politické motívy predvolebného, volebného i povolebného vývoja. Pozornosti určite neujde politika Smeru–SD, ktorá bola často orientovaná na oslabovanie svojich možných politických spojencov, čo v sebe nieslo riziko straty koaličného potenciálu.
Bilancovanie
Uplynutie prvého roku od parlamentných volieb a pomaly aj od ustanovenia vlády ktorá z ich výsledku vzišla je príležitosťou koaličných, ale i opozičných politikov, pre isté bilancovanie. Premiérka Iveta Radičová tento rok zhodnotila síce ako ťažký, avšak podľa nej úspešný v tom, že sa vláde podarilo zastaviť úpadok krajiny. Toto konštatovanie samozrejme podporuje tvrdou kritikou predchádzajúceho Ficovho vládneho kabinetu ktorý podľa nej zanechal v každom ministerskom rezorte obrovskú zadĺženosť a nedokázal efektívne a zodpovedne hospodáriť s verejnými zdrojmi.
Líder opozície a expremiér Róbert Fico príležitosť bilancovania uplynulého roku úplne prirodzene využíva na tvrdý protivládny útok. Hlavným jeho argumentom je, že Slovensko sa viac a viac zadlžuje a občania viac a viac chudobnejú. Fico podľa vlastných prepočtov v tejto súvislosti odhaduje, že zadĺženosť Slovenska sa v roku 2014 zvýši o 12,5 miliárd eur.
Niekedy sú argumenty a hádzanie zodpovednosti za zlý ekonomický a sociálny vývoj v krajine z jedného na druhého veľmi komické, avšak už roky sú takmer prirodzenou súčasťou »demokratického« politického prostredia. Komicky však vôbec nepôsobí sociálno-ekonomická realita posledného obdobia.
Treba zrejme zdôrazniť, že minulá Ficova vláda usilovala o prekonanie krízového obdobia takými mechanizmami, ktoré by čo najmenej zaťažili občanov krajiny. Toto úsilie určite do značnej miery zaťažovalo verejné zdroje. Na strane druhej však jeho vláda nerealizovala také systematické kroky, ktoré by boli systémovým riešením pre mnohé problémy spoločnosti. Čo je v tejto veci dôležité, nedošlo napríklad k posilneniu štátneho sektoru v rámci ekonomickej demokracie ako garanta sociálneho systému spoločnosti. Koniec koncov išlo by o jasný prejav ľavicovej politiky, ku ktorej sa Fico a jeho strana hlásila a hlási, avšak nerealizovali to a ani sa o to nepokúsili.
Všetko zaplatí občan
Stredopravá koalícia, ktorá vystriedala vo vládnutí sociálnych demokratov, zahájila politiku uťahovania opaskov. V porovnaní so sociálnymi demokratmi zvolila však inú politickú taktiku, ktorá sa riadi krédom, že všetko má zaplatiť občan. Ten má za sebou skutočne tvrdý rok. Realitou sa stalo zvýšenie DPH na 20 %, a taktiež zvýšenie niektorých spotrebných daní, čo zákonite spôsobilo nárast cien tovarov a služieb. Razantnými zmenami prešiel a prechádza celý systém sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Privatizácia sa opäť stala jedným z hlavných nástrojov ekonomickej politiky, ktorá podľa všetkého v podobe rôznych špekulácií neobíde ani štátne nemocnice a fondy zdravotného poistenia. V záverečnej fáze je príprava novely Zákonníka práce, ktorá zrejme oberie zamestnancov o posledné ochranné mechanizmy v pracovnoprávnych vzťahoch. Aktuálne sa vláda dohodla na podobe novely zákona o penzijných fondoch, ktorou v prvom rade mieni zrušiť štátne garancie za tieto fondy, čo môže mať v budúcnosti katastrofálne dôsledky pre vkladateľov - teda budúcich starobných dôchodcov. Prepúšťanie zamestnancov a nárast nezamestnanosti takmer na úroveň 400 000, nízka úroveň miezd a neustále sa zvyšujúce ceny, to je slovenská realita posledného roku. Vláda je však spokojná. Podľa jej vyjadrení sa Slovensku darí s ekonomickou stabilizáciou cez šetrenie vládnych výdavkov. Niet sa čo diviť tejto spokojnosti, neoliberálni politici a ekonómovia majú radšej suché čísla a štatistiky než konkrétnych ľudí.
Rok politických turbulencií
Aj z politického hľadiska má Slovensko za sebou pomerne rušný a na udalosti bohatý rok. Stredopravej koalícii sa zatiaľ v celku úspešne darí zvládať mnohé vnútorné problémy i početné opozičné útoky. Táto vláda od počiatku vládne s istým netradičným hendikepom, ktorý sa prejavuje v takzvanom kompetenčnom spore v rámci najsilnejšej vládnej strany SDKÚ–DS. Predsedovi strany Mikulášovi Dzurindovi zastávajúcemu funkciu ministra zahraničných vecí šéfuje vo vláde podpredsedníčka tej istej strany Iveta Radičová. Že tento problém reálne existuje, a že skutočným šéfom situácií je Mikuláš Dzurinda, sa ukázalo pri spore ohľadom odvolania šéfa Daňového úradu medzi predsedníčkou vlády a ministrom financií Ivanom Miklošom - taktiež SDKÚ–DS.
Počas doterajšieho vládnutia sa prejavili viaceré problémy medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývali predovšetkým z programovej a hodnotovej rôznorodosti. Navyše dva zo štyroch koaličných subjektov sú zložené z ďalších názorových skupín. Problémom bola a určite je strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá nemá absolútne žiadnu skúsenosť s vládnutím a z nej odídení poslanci nazývajúci sa ako »Obyčajní ľudia« zneisťovali mnohé, pre vládu dôležité, hlasovania v parlamente. Nekonzistentne taktiež pôsobia poslanci Bugárovej strany Most–Híd.
Zrejme najväčším otvoreným politickým problémom koalície je dodnes nedoriešená voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Pri prvej voľbe ešte v decembri minulého roku slovenský parlament práve vďaka viacerým koaličným poslancom takmer zvolil v tajnej voľbe na tento post opozičného nominanta. Bol to šok pre premiérku i pre celú vládnu štvorku. Následne premiérka Radičová zotrvanie na svojom vládnom poste podmienila zvolením koaličného kandidáta a tak sa usilovala dosiahnuť jednotu koalície. Tento problém neustále trvá a je »pohadzovaný« medzi parlamentom a Ústavným súdom. Vďaka rôznym politickým špekuláciám Slovensko už pol roka nemá zvoleného generálneho prokurátora.
Pri hodnotení takmer ročného vládnutia slovenskej pravice možno okrem už spomenutého konštatovať i to, že sa nevyhla ani viacerým korupčným aféram a zatiaľ nenaplnila ani očakávania svojich voličov, ktorí dúfali, že nedôjde k zvyšovaniu daní, odvodov a ďalších poplatkov pre štát. Dôkazom tohto je značný pokles preferencií vládnych subjektov ktoré ohlasujú prieskumy viacerých agentúr.
Koalíciu spájajú Fico a ekonomické záujmy
Počas uplynulého ročného obdobia sa už viac krát zdalo, že politická scéna sa neodvratne rúti k predčasným parlamentným voľbám alebo minimálne k rekonštrukcii vlády. Nestalo sa tak. Vládna koalícia i s pomerne krehkou väčšinou v parlamente zatiaľ dokázala vyriešiť všetky problémy, ktoré mala. Dá sa očakávať, že podobne dokáže vyriešiť i ďalšie možné problémy a otrasy a dovládne až do riadnych parlamentných volieb teda do roku 2014. Nepochybne ekonomické záujmy vládnych subjektov sú to hlavné, čo ich spája. No určite je to aj nárast politického vplyvu sociálnych demokratov, ktorí podľa aktuálnych preferencií disponujú s podporou, ktorá by im samotným umožnila vládnuť. Koniec koncov zdá sa, že predčasné parlamentné voľby by neprivítala žiadna z parlamentných politických strán. Pre koaličné strany sú mimoriadne voľby neprípustné preto, že ešte nedokončili čo si predsavzali a pre opozičné strany taktiež práve pre tento dôvod.
23. 6. 2011 Jozef HRDLIČKA
www.halonoviny.cz