Desať minút slobody - Viera Klimentová – podpredsedníčka ÚV KSS
Len krátky čas a opäť nastane okamih rozhodovania o ďalšom smerovaní Slovenska.
Zamýšľa sa vôbec niekto nad tým, že budúcnosť a život, aký chceme žiť, držíme vo vlastných rukách len malú chvíľku? Potom nastane už len prekliatie svojej voľby a vytriezvenie zo sľubov, ktorým ľudia uverili a ktorými ich kŕmili majitelia tučných kont prostredníctvom mediálnych manipulátorov. Je to kolobeh, v ktorom sa ľudia pohybujú ako v začarovanom kruhu a mnohí nevedia, ako z neho von. A pritom je to tak jednoduché. Stačí odvaha, charakter, presvedčenie a vlastný názor.
Pozastavím sa pri jednotlivých uvedených vlastnostiach, ktoré sú veľmi deformované a zneužívané v súčasnej akejsi hybridnej – nedefinovateľnej spoločnosti. Náš život je podľa oficiálnej politiky vládneho zoskupenia slobodný a demokratický. Protesty a štrajky nie sú trestané väzením (zatiaľ), ale sú obmedzované a blokované rôznymi spôsobmi (zavádzajúce vyjednávania, ktorých výsledky oznamuje každý ináč, kompromisy, ktoré sú obyčajným zastrašením slabšieho a pod.). Informácie o nich sú skresľované a zadržiavané podľa sily a vplyvu ich odporcov. Začínajú sa “rodiť” represívne opatrenia voči urážkam politických a vládnych predstaviteľov, pripravuje sa nová – účinnejšia a efektívnejšia, či modernejšia forma odpočúvania ľudí. Otázkou času je, kedy sa zopakujú represálie a zásahy žandárov z 1. republiky.
Ľudia s iným názorom, ako má vládna politická garnitúra, hlavne ľudia zamestnaní, ktorí majú prácu, aj keď nie dobre zaplatenú, majú strach, aby neohrozili existenciu svojej rodiny. Strach a pokora sú slúžkami súčasnej moci. Jednoznačne absentuje o d v a h a prejaviť svoje presvedčenie a vyjadriť vlastný názor. Prečo sa pristavujem práve pri odvahe? Veľmi markantne sa prejavuje slabosť a často aj falošnosť organizátorov štrajkov, ba priamo zavádzanie v ich cieľoch (ukázal to aj nedávny štrajk lekárov). Sú nejednotné, nekoordinované, slabo organizované. Hromadné prepúšťanie stoviek až tisícov zamestnancov krachujúcich podnikov, prebieha bez odporu a bez citeľných zásahov odborových organizácií. Nikto neorganizuje štrajky nezamestnaných, študentov, ktorým rodičia nemôžu dať vzdelanie, mladých ľudí, ktorých budúcnosť je v splácaní obrovských hypoték, dôchodcov, ktorí v ťažkých podmienkach “čakajú už len na poslednú hodinu”.
K prijímaniu nezmyselných, protiľudových a proti sociálnych zákonov v parlamente, ktorých cieľom je len obyčajný biznis a prosperita úzkych skupín, k rôznym korupčným aféram, je väčšina ľudí ľahostajných. Ohlúpenie takmer celého národa myšlienkami falošnej démonickej západnej demokracie bráni prirodzenej funkcii mozgu človeka myslieť a následne konať podľa svojho presvedčenia. V praktickom živote to znamená pasívne prijímať systematickú implantáciu všetkého negatívneho od trhovej ekonomiky, po brakovú kultúru. Zdrojom obrovských výdavkov na dosiahnutie takéhoto ovládnutia je zisk, privlastnenie si nadhodnoty a práce človeka.
Z tejto situácie vedú len dve cesty.
Jedna je revolučná. Postupne sa k nej vytvárajú podmienky tak vnútorné, ako aj vonkajšie. Vo svete (mimo nás) to vrie, ľudia protestujú a organizujú sa. Nastáva mierovou cestou neriešiteľná hospodárska a ekonomická situácia. Naše malé Slovensko je politicky a ekonomicky ovládané, kontrolované a riadené cudzími monopolmi. Rastie nehorázne a bezprácne bohatstvo skupiny ľudí, zabezpečujúcich si cez obrovské peniaze moc. Ak sa zobudíme a začneme rozmýšľať, pochopíme o čom bude ich predvolebná veľko kampaň. Skupina ľudí, ktorá žije skromne a zúfalo sa snaží o prežitie, má možnosť ukázať, že je sila, zmeniť pomery a narastajúce priepastné rozdiely medzi ľuďmi na Slovensku.
Vedie k tomu druhá cesta - parlamentná. Budúcnosť je v našich rukách a nepotrebujeme k tomu žiadny finančný kapitál ani miliónové predvolebné výdavky. Jediné, čo musíme mať a ukázať je práve odvaha. Tú krátku chvíľku skutočnej slobody (možno len desať minút), treba vychutnať plným dúškom a svojim slobodným rozhodnutím zmariť nádeje všetkých, pre ktorých je volebná kampaň len rebríkom k bohatstvu a k moci. Neštítia sa “opíjať, či uplácať” voličov. Zneužívať aj nevedomosť, či negramotnosť. Dokonale pripravia teatrálne a mediálne zinscenované ohlupujúce divadlo. Výsledky parlamentných volieb z roku 2010 absolútne nekopírovali nálady a vyjadrenia názorov ľudí. Ľudia sa inak vyjadrovali a inak sa zachovali priamo pri volebnom akte. Prečo je to tak, prečo je taká psychológia človeka? Veď každý by mal využiť tú malú chvíľku skutočnej slobody a voliť podľa vlastného úsudku. Pristúpiť slobodne k volebnej urne a slobodne voliť. Cena za zbabelosť, či falošnosť svojho prejavu bude opäť vysoká, ale 10. marca o 22, 00 hodine už bude neskoro.
Viem, že strach stojí ako tieň v pozadí. Ale prečo? Jedine volič – slobodný občan vie, ako a v prospech koho sa rozhodol. Strach však môže byť silnejší, ako pocit slobody. Ľudia skutočne nechápu, že všetci, ktorí doteraz vládli zbohatli a slúžia moci a diktátu kapitálu a že ťahajú ľudí po ceste k biede, chudobe, nezamestnanosti a zvrátenosti nastoleného systému. Nechápu, že sú to tí istí ľudia, ktorí majú v predvolebných sľuboch v programe prácu – ktorú ľuďom vzali, spravodlivosť, po ktorej šliapu, slobodu, ktorá práve im umožňuje klamať a zavádzať slovenský ľud. Pokým toto ľudia nepochopia a neuvedomia si, zostanú vždy po voľbách sklamaní. Pripomína mi to starú klasickú rozprávku o kozliatkach a vlkovi.
Viera Klimentová – podpredsedníčka ÚV KSS
Komentáre
Prehľad komentárov
Vy svine červené ste mali byť postavení mimo zákon, rovnako ako naciszmus! Čo nejdete budovať proletariát do Severnej Kórei či do Vietnamu, vy špiny červené:
zákaz komunizmu
(kurvy komunistické, 21. 8. 2013 9:03)