Predvolebná ideologická diverzia voči KSS
Obdobie pred parlamentnými voľbami je obdobím vyhrotenej ideologickej diverzie voči KSS. Práve v tomto období spustia všetky média ohlupovaciu kampaň, aby ľudia nevolili našu stranu. Dôvodom je politická línia KSS, ktorá vo volebnom programe sa snaží odstrániť vykorisťovateľskú spoločnosť, kapitalizmus a nahradiť ju humánnym socialistickým režimom, v ktorom by nebolo nezamestnaných a hladujúcich.
Média v predvolebnej kampani neprichádzajú s ničím novým. Stále omieľajú 2 základné fakty: 1. komunisti neumožňovali za socializmu svojim občanom vycestovať, 2. komunisti neuznávali náboženstvo a keď sa niekto k náboženstvu hlásil, tak ho prenasledovali. Aby komunisti vedeli logický a faktografický argumentovať, bude dôležité ozrejmiť si niektoré fakty k týmto bodom..
1. Komunisti znemožňovali svojim občanom cestovanie - táto informácia je veľmi tendenčná a prekrútená. Komunisti vo všeobecnosti umožňovali svojim občanom cestovať. Dôkazom bola veľká edícia auto turistických sprievodcov nielen po socialistických, ale aj západných kapitalistických krajinách. Samozrejme je pravdou, že socialistický režim pri vydaní dokladov na cestu do zahraničia bol veľmi opatrný a to hlavne z ideologických dôvodov. Možno niektorí teraz povedia, že v podstate hovorím to isté, čo kritici socialistického režimu. Bohužiaľ pre nich, je to inak.
Od 50-tych rokov západné spravodajské služby pozorne monitorovali cesty československých občanov do kapitalistických krajín. Keďže každý občan na ceste do zahraničia musel požiadať o súhlas aj veľvyslanectvo dotyčnej krajiny, prípadne o vydanie víz, tak musel predkladať zastupiteľským úradom týchto krajín v Československu svoje doklady totožnosti a dôvod návštevy. Podľa týchto dokladov tajná služba znepriatelenej krajiny dokázala získať dôležité údaje o cestujúcom, a ak bol pre nepriateľskú rozviedku zaujímavý, tak ho prostredníctvom týchto dokladov aj oslovili. Väčšinou to boli občania Československa, ktorí mali v zahraničí príbuzných. – títo boli najlepšie vydierateľní. Ako informoval istý občan roku 1959 bezpečnostné orgány Československa, ak by nebol ochotný sa stretnúť s americkou rozviedkou, tak by ohrozil vlastných príbuzných žijúcich v USA.
Ďalším zaujímavým objektom zahraničných rozviedok boli vedci. Ak chcela československá socialistická veda napredovať, tak bolo potrebné udržiavať styk so západnými krajinami a sledovať aj ich najnovšie vedecké výsledky a ciele bádania. Samozrejmosťou preto bolo, že československí vedci sa neraz zúčastňovali zahraničných konzílií, vedeckých konferencií a zjazdov , na ktorých rozoberali výsledky svojho bádania. V západných krajinách bolo samozrejmosťou, že takéto stretnutia organizovala vybraná univerzita. Tieto univerzity v západných krajinách však boli dotované aj americkou vládou v duchu antikomunizmu. Na týchto univerzitách teda okrem riadnych vedeckých inštitúcií fungovali aj záškodnícke katedry, prípadne vedecké inštitúcie zaoberajúce sa „Sovietológiou“, „otázkami komunizmu“, „Kremlológiou“, ktoré mali využívať poznatky vedy socialistických krajín proti ním. Univerzitné celky tým neslúžili záujmom vedy, ale ideologickým záškodníckym záujmom západného kapitálu. Pravdaže v týchto krajinách boli nežiaduci vedci – ideologický zdatní v marxizme. Dôvod bol jednoduchý, nepodľahli ideologickej diverzii, pretože s ňou mali bohaté skúsenosti. Takto boli robené problémy napr. na filozofickom kongrese niektorým československým filozofom z dôvodu „ideologickej neznášanlivosti.“ Československý socialistický štát z týchto dôvodov musel pozorne monitorovať dôvody cesty svojich občanov do zahraničia, zvlášť do kapitalistických krajín.
2. Komunisti neuznávali náboženstvo a veriacich prenasledovali – opäť jeden z najväčších nezmyslov ideologickej diverzie. Žiaden občan Československa nebol prenasledovaný z náboženských dôvodov, hoci ÚPN sa snaží neraz dokázať opak. Nepriatelia socializmu argumentujú politickým procesmi vedenými proti kňazom – obzvlášť proti biskupovi Vojtašákovi a kaplánovi Hederovi. Treba povedať, že tieto procesy sa uskutočnili, len dôvodom nebolo náboženstvo. Biskup Vojtašák a kanonik Hedera boli súdení a odsúdení za vojnové zločiny počas klérofašistického Slovenského štátu – biskup Vojtašák bol súdený za svoju politickú činnosť, počas ktorej hlasoval za odvoz „menejcenných“ ľudí – židov do koncentráku, za občana Cholodoviča, ktorého udal gestapu. Kanonik Hedera zase mal zodpovednosť za krvavé fašistické zločiny v Nemeckej, Ostrom Grúni a Kľaku, za ktoré nacistickým katanom a ich zbraniam žehnal.
O nepravdivých informáciách zo strany cirkvi svedčia aj nasledujúce dokumenty. Prekonávaniu náboženských predsudkov je treba dosiahnuť sústavnou a trpezlivou výchovou, aby sa veriaci občania sami postupne dobrovoľne, na základe vlastného presvedčenia, oprostili od vplyvu náboženstva. Rezolúcia ÚV KSČ k referátu „O niektorých súčasných otázkach ideologickej práce strany /Rudé právo 16.VI.1957/. To znamená, že v ateistickom pôsobení vychádzala z toho, že akékoľvek pokusy donucovať veriacich občanov násilnými opatreniami , aby sa zriekli svojho presvedčenia, sú nielen neudržateľné, ale priamo škodlivé. Šíriť ateizmus nemožno násilným presvedčovaním, ale zapájaním a zaraďovaním do aktívneho spoločenského života. Strana vo svojich uzneseniach nie raz zdôrazňovala, ako je dôležité vyhnúť sa všetkému, čo by sa mohlo dotknúť cítenia veriacich, lebo by to malo za následok upevnenie náboženského fanatizmu. Rozhodne likvidovala prípady administratívneho zasahovania do činnosti náboženských združení, ak nedali sami k tomu podnet na základe protištátnych provokácií. Historky o prenasledovaní kresťanov komunistami – to nie je nič nové pod slnkom a v arzenály ideologickej diverzie figurovali už pred druhou svetovou vojnou. Ako spomína sovietsky odborník na psychologickú vojnu J.B. Čerňak /pozri knihu ČERŇAK , J.B. : Päť storočí tajnej vojny/ - západné ideologické centrály využívali náboženstvo proti krajine Sovietov popri klamlivých informáciách o hospodárskej situácii prvého robotníckeho štátu. Tak sa popri víziách, že Sovieti nezvládnu prvú päťročnicu, zjavovali aj také fantastické informácie, podľa ktorých napr. komunisti jedia deti, majú spoločné manželky a iné nezmysli. Ako uvádza sovietsky autor literatúry faktu – najviac nezmyslov o živote v socialistických krajinách napísali kňazi, počnúc pápežom Piom, cez biskupa Škrabíka, až po súčasných klerikálnych pisálkov.
Čím bližšie sme k voľbám, tým nezmysly o socializme, produkované médiami – televíziou, rozhlasom, novinami – naberajú na intenzite. Občan pred vstupom do volebnej miestnosti, si musí uvedomiť, že médiám nejde o šťastie a blahobytný život občanov, ide im len o zisky. Televízii je ľahostajný občan tejto republiky, aj keď propaguje a neraz zobrazuje ťažký život pracujúcich, nerobia to zo súcitu, ale aby na tom chudobnom ešte viac zarobili. Takýto charakter majú televízne noviny komerčných televízií založených na revolverovej žurnalistike, ako aj relácie typu „Pošta pre Teba“ a „Modré z neba“.
Pred vstupom do volebnej miestnosti a skôr ako vhodíte volebný hlasovací lístok do urny, zamyslite sa, kedy sa vám a väčšine obyvateľstva žilo lepšie, a podľa toho hlasujte. Buržoázia, ani Smeráci vám nič zadarmo nedajú a z volieb sa stane čo nevidieť volebná virtuálna fraška. Nech rozhodne vaše svedomie a nie propaganda..
Štefan Borovský - Veľké Úľany
Komentáre
Prehľad komentárov
Velmi dobrý článek, jen doplňuji, že podobné pomluvy minulého socialismu hlásá i řada reformistů uvnitř formálně komunistických stran, např. KSČM.
Velmi dobrý článek!
(Molotov, 23. 1. 2012 3:40)