Veľká regionálna vojna - Sýria, Irán
Ruská diplomacia bije na poplach - pravdepodobnosť ozbrojenej agresie proti Sýrii silno vzrastá. Na tlačovej konferencii 18. januára 2012 ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov priamo povedal, že tí, ktorí riskujú započatie ozbrojených akcií proti Sýrii, nezískají mandát OSN. V NATO začali rozhovory o zavedení bezletové zóny nad Sýriou a v Lige arabských štátov diskutujú o vyslanie armádnych jednotek členských krajín LAŠ do Sýrskej arabskej republiky. Politické krytie agresívnych plánov zaišťuje generálny tajomník OSN Ban Ki-moon, který obchádza svet a zaprisahává sýrského prezidenta, aby prestal s vraždením vlastných ľudí, ako by to byla sýrska armáda, ktorá vyvoláva boje a strieľa do demonštrantov.
Naviac, súdiac podľa všetkého, pozorovateľská misia LAŠ, ktorá končí 19.januára, situáciu nijako nevyjasní. Pozorovatelia nemôžu predložiť Rade ligy žiadne materiály o surovostiach sýrskej armády voči demonštrantom, pretože nič takého zistené nebolo. A naviac neboli zaznamenané ani prípady hromadného nasadenia armády, takže nepriateľom nezostáva než tvrdiť, že pozorovatelia neboli vpustení na miesta, kde k vraždeniu dochádzalo. Pravda, prípadov vraždenia vojakov, svedkovia boli, čo Rade doložiť môžu.
Logika hovorí že Rada LAŠ označí situáciu v Sýrii za nepredvídateľnú, s rastúcim počtom obetí. Takže nezostáva nič iného, než prijať opatrenia k rozdeleniu strán, teda vyslať do Sýrie zahraničné kontingenty.
Vyvstává otázka: prečo?
Aby se zaistila voľná ruka pre ozbrojených „vzbúrencov“? Ale tí sa i bez toho nijako pri voľbe prostriedkov neobmedzujú a strielajú i na poriadkové jednotky. Takže se predpokladá, že na zahraničné vojská strielať nebudú a celé to kľudne skončí zosadením Bashara Assada. Žiadná iná varianta neexistuje, pretože je zjavné, že všetky ústupky, ktoré činí jeho vláda, vzbúrencom a ich zahraničným panáčkom nevyhovujú. Chcú len jedno – likvidáciu režimu.
Likvidáciu súčasného politického režimu v Sýrii chcú i demokratickými myšlienkami inšpirované královské veličenstvo krajín Perského zálivu, i keď každému z arabských šejkov môžu medzinárodne organizácie „pro ľudské práva“ predložiť celú radu sťažností na porušovanie ľudských práv v ich krajinách. Napríklad nedávno Saudská armáda tvrdo potlačila pokľudné demonštrácie v Bahrajne (a nielen tam, v posledních dňoch i doma). Nič menej podľa tichej dohody majú dnes právo a pravdu všetci ktorí prenasledujú, a nemajú tých, ktorí sú prenasledovaní. Vládcovia krajín v Zálive jednajú celkom krátkozrako keď sa zúčastňujú prenásledovania svojho arabského kolegu v záujme západu a Izraela. Ako by nevedeli, že žiadne zásluhy im u anglo-saských pánov bezpečnosť nezaručujú (dokonca, ani keď sú písomné„záruky“ – uvedené na papieri „právno záväznou“ formou).
A v Bruseli si podľa všetkého myslia, že bol nájdený celkom elegantný postup u eskalácii agresie proti Sýrii a Iránu. Stávajúcu fázu si na seba berú štáty Zálivu. Môžu organizovať vojenské akcie proti Sýrii bez toho, aby sa pýtali na názor Rady bezpečnosti OSN. Sadia tiež na to, že Irán svojho verného spojenca „odovzdá“ a nebude vážnejšie brániť nasadeniu kontingentov LAŠ. Veď na to teraz nemá – napätie vo vzťahu s USA a EÚ dosiahlo vrcholu. Preto je hlavnou otázkou jedna vec: či bude Bashar Assad s „krokmi na oddelení strán“ súhlasiť, a koľko to bude „stáť“, pokiaľ súhlasiť nebude.
Bashar Assad chápe ako nikto iný, že okolo Sýrie bol v zahraničí zosnovaný komplot, s cieľom zlikvidovať vymoženosti Sýrčanov. Účastníci tohoto komplotu sa jasne vyfarbili – USA, Izrael, EÚ a malé vycvičené uskupenia usilujíce o moc v Sýrii, krajiny Perského zálivu, extrémistické moslimské organizacie, za ktorými stoja rôzné sily, vrátane Turecka.
Tí všetci sa chú zbaviť súčasného sýrskeho režimu a navrhujú zavrieť oči nad tým, že po zlikvidovaní režimu začne v krajine chaos a občianská vojna.
Preto nemá Assad inú možnosť, než pokračovať vo svojej politickej línii. Povie intervencii rozhodné „nie“ a zdelí, že je ochotný ju odraziť vojensky. A to nás priblíží k bodu, za ktorým sa rysuje veľká regionálna vojna.
NATO a Izrael urobia všetko, aby LAŠ dotlačili k „vyslaniu jednotiek“. V budúcich dňoch bude každé úsilie smerovať práve týmto smerom.
Teraz si predstavme, že LAŠ informuje o vyslaní jednotiek do Sýrie a Damašk v reakci na to informuje o započatí národno-oslobodzeneckej vojny. Nad Sýriou sa náhle objaví letectvo krajín LAŠ, ktoré bude čistiť cestu svojim jednotkám. To zmobilizuje stúpencov Bashara Assada v krajine i v zahraničí. K tým patria aj Palestinci v Libanone, Izraeli a Jordánsku, proti-americké teroristické skupiny v Iraku, rozsiahla sieť Iránskej Revolučnej gardy. Využíť situáciu nebude váhat ani sieť „Al-Kajdy“, ktorá si bude v regióne riešit vlastné problémy. Bude postupovať predovšetkým z Jemenu na sever Arabského poloostrova, do pomerne kľudných kráľovstiev Zálivu.
A sotva sa dá očakávať zdržanlivosť od Iránu. Iránska vláda veľmi dobre chápe, že agresia proti Sýrii je prípravou nástupiska pre agresiu proti jej krajine. Preto má priamy záujem na pomoci Damašku a zmarenia plánu agresie. Protože se bude Irán obávať obvinenia z priamej účasti vo vojne, bude jednať tajne, k čomu má dostatok možností. V každom prípade inštitút „dobrovoľníkov“ nikto nezrušil, a počet iránských dobrovoľníkov v radách bojujících stúpencov Assada môže býť veľmi rýchlo značný.
Ďalší vývoj je obtiažne predpovedať. Jasné je ale jedno: „vyslanie jednotek“ uvedie do pohybu vojnový stroj, a kam se vydá a koho prevalcuje, zatiaľ vedieť nemôžeme.
Большая региональная война vyšel 19. januára 2012 na Fondsk.ru – Dmitrij Sedov
Upravil a preložil: Štefan Borovský